Ako obyčajne, moja cesta na Origami-stretnutia je vždy nekonečne dlhá. Preto sa stále teším, že na mieste určenia stretnem známych ľudí. Keď som dorazila do penziónu cez pre mňa nezvyčajne kopcovité mestečko, tak som sa potešila výhľadom z okna do záhrad miestneho múzea, kde na lavičke sedeli Ondřej a Vojta.
Keďže tentokrát som zo Slovenska dorazila sama, moja radosť bola o to väčšia, že Ondřej a Vojta sú už tu. Tento kladný zážitok vlastne ovplyvnil celý môj pobyt. Všetko išlo podľa plánu.
Večer na izbe bolo veselo, lebo sme skladali lietadielka a púšťali si ich z okna na dvor. Testovali sme, ktoré lietadlo z knihy od Vojtu alebo od Onřeja lepšie lieta. Ktorý model vyhral? Neprezradím, skúste si poskladať a zistíte to.
Druhý deň začal takisto skvelo. Vítal nás slnečný deň. Vybrali sme sa na stanicu pre ďalšieho účastníka Radima. Rozhodli sme sa, že rovno zo stanice vyrazíme na výlet na miestny kopec s rozhľadňou. Radim nám ukazoval zvláštnosti miestnej flóry. Zapamätala som si akurát vranie oko. Na vrcholku sme si trochu oddýchli a chlapi sa vyšplhali na rozhľadňu. Ja som im zamávala zdola.
Cestou dole to už šlo rýchlo. Zašli sme aj do múzea a prezreli si výstavu. Skvelo inštalovaná, skvelé modely. Každý jeden model je nádherný kúsok.
Večer sme znovu skladali, tentokrát Ondřej zložil precízne fľašu z tvrdej priesvitnej fólie podľa Brilla a potom sme išli spať, aby sme boli odpočinutí na najdôležitejší deň – na stretnutie s ďalšími origamistami, na dielne a rozoberanie výstavy.
Tento tretí deň bol, ako inak, skvelý, výborný. Zvítanie sa so známymi ľuďmi a spoznanie nových. Napríklad Janku Kubovú, ktorú som poznala len z četu na origami wiki, ale nie osobne. Napriek veľkej nevýhode dorazila na stretnutie včas a všetci spolu sme strávili naozaj pekné chvíle skladania a zoznamovania sa s novou technikou mokrého skladania, ktorú nám predviedol Luděk Šindelář. Vznikali nám pod rukami veľmi pekné dielka. Každý mohol skladať koľko sa mu chcelo. Len čas bol krátky.
Neúprosne sa blížila piata hodina, v ktorej sa už začala rozoberať výstava. Keďže ma čakala ďalšia cesta, nebola som dlho na odinštalácii, ale odnášala som si nové pekné dojmy, nové poznatky a radosť z toho, že existujú ľudia, ktorí sa venujú tomuto koníčku tak oduševnene.
Preco nie:)